October 9, 2017

Zastav a zomrieš…

Nejak takto by mohlo znieť moje životné krédo.
Od kedy ma mama pustila hrať sa na ulicu, športujem. Počas štúdia som mal výpadok, no dnes viem že bez pohybu by som umrel.
Vyštudoval som vysokú školu, vyskúšal zamestnanie v obore, no rýchlo som zistil, že ak tam ostanem pomaly, ale isto zastanem a zomriem.
Mám za sebou úraz na chrbtici, utrhnutý rotátor ramena, lekár mi odporúča plánované operácie oboch kolien a kopec ďalších menších problémov. Bol som niekoľko krát zlomený psychycky skoro na dne. Mal som bolesti a nikto mi nevedel pomôcť.
Odmietol som sa ale vzdať, odmietol som byť obeť a čakať než sa zo mňa pomaly stane kripel a psychycká troska. Nepomôžu ti druhí, pomôž si sám !
To bol moment kedy som začal so samovzdelávaním, kurzami a workshopmi. Vyhladal som ľudí ktorí vedia čo robia a robia to k*rva dobre.
Pochopil som, že naše telo je vyvinuté pre pohyb, že ak sa nebudem hýbať...správne hýbať, tak budem chradnúť, chorlavieť a nakoniec umriem ešte mnoho rokov predtým ako ma zakopú do zeme.
Čím viac viem, tým viac si uvedomujem, že dokopy nič neviem. No už dnes dokážem napriek niekoľkým hrozivým diagnózam pri ktorých sa mnohí ľudia vzdali neuveriteľné veci. Vďaka tvrdej práci, sústredeniu a premýšľaniu nad tým čo robím chápem pohyb ako spôsob, ako ostať na žive.
Čím viacej sa hýbem, tým viacej som človekom. Keby som mohol, venujem sa všetkým športom sveta. Denne skúšam nový pohyb a snažím sa vykonať ho v čo najdokonalejšom možnom spôsobe, zapojením každého svalu na tele, lebo jeden nesprávny pohyb a môžem byť mrzák. Tá sladká chuť adrenalínu, možnosť hýbať sa, prekonávať limity, dokazovať si každý deň, že nemožné je len slovoobdiv okolia a strach z toho čo by sa stalo keby som sa hýbať prestal mi nedovolia zastať a ženú ma vpred.
Môj cieľ... človek 2.0

Comments are closed.