Petrisko

Už nechcem robiť obyčajné skupinové cvičenie.
Chcem posunúť trénovanie na vyšší level !
Dlho som čakal na správnu chvíľu, no správna chvíľa, miesto, alebo počasie nebudú nikdy. Už však cítim, že chcem ľuďom odovzdávať na tréningoch viac. Je mnoho ľudí v branži, ktorí sa venujú pohybu na úplne inej úrovni ako väčšina. Chcem byť jedným z nich. Preto by som Vám rád predstavil nový komplex tréningov, ktorý pre Vás pripravujem.

Pracovný názov je Tréning 2.0.
Dva nula preto, že tréningy číslo dva nasleduje po jednotke a označuje niečo čo je viac ako jedna. Tréning dva nula, chce byť miestom pre ľudí, ktorých naozaj zaujíma kvalita pohybu, optimalizácia záťaže, maimalizácia benefitov z tréningu, minimalizácia rizika a hlavne dlhodobá udržateľnosť tréningového nasadenia. Nejedná sa o jeden druh tréningu, ale práve o komplex rôzne zameraných tréningových jednotiek rozdelených v týždni tak, aby si každý vedel optimálne nastaviť svoj plán podľa cieľov ktoré sleduje.

Úloha to je neľahká a z ďaleka neplánujem ísť touto cestou sám. Postupne by som chcel byť súčasťou rovnako motivovaných ľudí, posadnutých kvalitou ako som sám. Dnes mám jedného parťáka a verím, že ak sa ľuďom bude náš projekt páčiť čoskoro nájdeme ďlaších členov tímu. Na začiatku výber tréningov nebude zrejme najväčší v Európe, no o to viac ich  chceme vyvážiť naozaj veľkou starostlivosťou a vysokou odbornosťou.

Ročne do seba a svojeho vzdelania investujeme, už môžem s čistým svedomím povedať cez tisíc €. Informácie zdieľame, diskutujeme, konfrontujeme, porovnávame, skúšame, pracujeme na sebe. Chceme patriť k špičke v obore a to sa nedá za jednu noc. Je to cesta, ktorú si treba vyšliapať. Dnes sa už ale cítime iní ako ostatní a rozhodli sme sa ísť s kožou na trh.
Verím že náš koncept si nájde priaznivcov a postupne vznikne silná komunita ľudí, rozsiahla akadémia s bohatým výberom zaujímavých tréningov a partia bláznov čo to spolu budú ťahať.

Iste všetci viete, že coolturistika nie je môj šálok kávy. Pred pár dňami sa ale uskutočnila asi najprestížnejšia súťaž v tejto branži o titul Mr.Olympia kde sa o senzáciu postaral aktuálny víťaz Shawn Rhoden, ktorý porazil víťaza siedmich titulov v rade (2011-2017 ) Phila Heatha.

V tejto súvislosti ma však zaujala iná informácia, ktorá sa objavila v médiách. Niekdajší pretekár a legenda kulturistiky Ronnie Coleman sa včera podrobil (ďalšej) operácií chrbtice. Zaujalo ma to a trošku som posurfoval tie internety. Zistil som, že to nie je vôbec prvá, druhá ani tretia operácia. K presnému počtu som sa nedopátral (určite tá informácie niekde leží, ale viac času tomu venovať nechcem).

Pointou je však, že ma zaujala táto správa lebo tiež mám za sebou ľahší zákrok a dlhodobo problémy s chrbticou. Ronniemu sa niekoľký krát odtrhli skrutky, ktoré mal zavŕtané do stavcov, kde má rozpery, ktoré bránia rozdrveniu stavcov. Počas operácie mu boli z tela vybraté rozdrvené časti stavcov. Pri pohľade na horu svalov ceľkovú hmotnosť 135 kg pri výške cca 180 cm sa nie je veľmi  čomu čudovať.

Ja by som chcel poukázať na jeden fakt, na ktorý dosť často zabúdame. My všetci nie sme Phil Heath, Mat Fraser, Hanibal For King.... Treba si uvedomiť dôležitý fakt!
Predpokladom pre profesionálny šport je zdravie. Pre každého kto nemá fyziologické a zdravotné predpoklady pre šport, je profesionálny šport iba trápenie a skôr či neskôr si ho vážne zdravotné problémy počkajú.

Správna otázka sa natíska, čo potom ľudia ako Ronnie?!
Veľmi dobrá otázka. Odpoveď znie, dokážeš sa dostať "za vodu" rýchlejšie ako tvoje telo zlyhá?
Vždy!Ale naozaj  vždy je to o pomere benefit / zisk. Ručím za to, že je veľmi malé percento ľudí, ktorí by chceli riskovať vážne zranenie napríklad čerstvo po narodení svojeho dieťaťa. To že niekto v dvadsiatich rokoch riskne svoje zdravie pre krátkodobú a plytkú slávu na instagrame, možno nejaký drobný sponzoring....to je na zváženie.

Prajem Ronniemu skoré uzdravenie a ešte veľa hodín strávených tým, čo miluje. Kmásaním železa zrejme v jeho vlastnej posilňovni. Ak toto číta budúci Mr.Olympia zo Slovenska, či nový Hanibal, alebo Crossfit Games champion, držím vám neskutočne moc palce. Pracujte na tom, aby ste sa nezničili a prevalcujte to.
Tí z nás, ktorí už vieme, že takéto tituly na nás nečakajú, trénujme s rozumom, cielene a hlavne pre naše zdravie !

Minulý týždeň som upršanú sobotu (to bola jedna z tých kedy sa v Bratislave ľuda člnkovali po sídlisku) opäť v petržalskom Pressburg Crossfite.
Konal sa tam totižto ďalší výborný event s názvom škola vzpierania s Gabom Buzgóm.

Áno je na mieste v tejto chvíli zodvihnúť hlavu a priznať chyby. Internety a neoveriteľné zdroje aj mňa zviedli na nesprávne chodníčky a učil som niektoré cviky nesprávne. Priznávam sa, ospravedlňujem sa a sľubujem nápravu.
Všetci tí, ktorých som naučil niektoré chybné kroky máte u mňa symbolicky tréning vzpierania zadarmo.

Dobrou správou je, že chyby to neboli fatálne a taktiež ich nebolo tak veľa. Gabo sa tiež opiera o DNS a ruskú školu vzpierania (tá je aj mne bližšia ako US) a teda mnoho vecí vidíme rovnako. Na obhajobu mojej "zlej" techniky mali sme ukážku aj inštruktážnych videí, ktoré sme ani nedopozerali lebo ich ešte počas prednášky vymazal z prezentácie...až také fuj to bolo. Úprimne ja by som si asi na prvý pohlad ani nevšimol.

Brutálne veľa mobilizácií, strečových cvikov, stabilizácia a nácviky, nácviky, nácviky.
Činku sme chytili do ruky asi po piaitich (z ôsmich) hodinách školenia. Môj najväčší výkon bol 30 kg napriek tomu, že som mal už nad hlavou v minulosti aj 105 kg.

Dlho som sa bránil viesť hodinu vzpierania. Jendak kôli pocitu, že nemám to vzpieranie až tak dobre zvládnuté a aj kôli tomu či by hodina podľa mojich predstáv bola pre verejnosť zaujímavá. Po škole drepu a vzpierania som túto otázku opäť otvoril a vidím zmysel v trénovaní vzpierania v samostatnom tréningu.

Dobrý vzpierač počas výkonu zapojí cez 90% svalov v tele. Vďaka pozíciám v ktorých sme sa ocitli som zbadal význam takéhoto cvičenia pre verejnosť. Tréning vzpierania nie je iba o kmásaní činky. Je o množstve cvikov, ktoré smerujú k finálnemu cieľu premiestniť činku nad hlavu. Ísť na tréning vzpierania neznamená ísť ťahať stokilovú činku. Je to o tom pracovať s vlastným telom najefektívnejšie ako len dokážem.

Koniec koncov aj mne povedal jeden ortopéd pán docent "vzpieranie ak sa vykonáva správne vie byť veľmi prospešné pre chrbticu".
To je ono vážení ! Načo robiť hlúpe hip thrusty s gumičkou na kolenách a iné izolované stupídnosti, keď môžeš cvičiť celé telo komplexne k rozvoju mobility kĺbov, flexibility svalov a ceľkovej sile a dynamike?!
Nikto nemusí zdvíhať neskutočné kg aby si zavzpieral a pritom sa pozri akú riťku majú vzpierači...