Rád prehrávam
Tu je jedno z mnohých videí, ktoré sme s mojím dobrým kamarátom Andym natočili na telefón. Je to len rýchla výzva #ktodávácnašupu v zhybovaní. Cieľom, je urobiť čo najviac striktných zhybov bez zoskočenia na zem. Znamená to: žiadne hojdanie, výmiky, cheatingy dopomoc a podobne. Brada nad hrazdu, lakte vystrieť. Pravidlá sú jednoduché. Výzva môže prebehnúť online alebo osobne. Už sme zhybovali vnoci cestou z koncertu, na festivale, či len tak cestou z poobednej kávičky.
Zhybujem veľa a zhybujem rád. Je to jeden z top cvikov pre mňa.
Napriek tomu, sa mi Andyho v tejto našej malej výzve nepodarilo poraziť zatiaľ viac ako dva krát.
Prečo ma to potom tak baví ?
Nie je to len o Andym ale aj o Paťovi, Šimonovi, Maťovi, Ondrovi, Tomášovi, či Lukášovi alebo hocikom inom. Rád dostávam "na prdel" od ľudí, ktorí sú v niečom lepší. Nikdy som si nevyberal sparinga seberovného alebo slabšieho.
Nepochopte ma zle, nemám problém zatrénovať si s niekým slabší, rád potiahnem človeka k lepšiemu výkonu. No ja sa sám potrebujem za niekým ťahať, neustále zlepšovať a snažiť sa dorovnať lepšiemu.
Preto potrebujem vyššieho, silnejšieho, ťažšieho, rýchlejšieho, bystrejšieho aaaa možno aj krajšieho (ha ha joke) súpera ako som ja sám. Nikto ťa neposunie vpred, keď ti niekto bude masírovať ego tým, aký si ty pán a keby on dokázal čo ty....
Keď ale príde kamoš, čo cvičí len pre seba, popri robote a iných povinnostiach a sfukne ma jak sviečku, to ma naštartuje. To je to, čo mi vlieva krv do žíl a núti ma ako hovoria chlapci na preliezkach, hrotiť.
Nie je každý deň nedeľa a treba byť vďačný za každú príležitosť dokázať si, že na to mám a zároveň ísť s kožou na trh a zistiť či som naozaj lepší. No a keď zistím, že nie?!
Je to parádny impulz pre ďalší a ďalší tréning kde svoje hranice posuniem ešte ďalej...